Titulná stránka Malá sestra Magdaléna Ježišova

Malá sestra Magdaléna Ježišova

Narodila sa v r. l898 vo Francúzsku .
V 22. rokoch sa jej dostáva do rúk životopis Charlesa de Foucaulda. Jeho život je pre ňu naplnením jej snov. Túži žiť na Sahare, medzi kočovnými arabmi,ale pre vážne zdravotné problémy to je nemožné.
Dvadsať rokov sa modlí a čaká…

V r.1936 jej lekár povedal, že jediný prostriedok na zastavenie deformujúcej artritídy je ísť žiť do krajiny, kde nepadne ani kvapka dažďa –napr. na Saharu. Kňaz, ktorý ju viedol, jej povedal: „Odíďte. Zapamätajte si, že po ľudskej stránke nie ste ničoho schopná. Ak niekedy niečo dosiahnete,bude to
dobrý Boh, ktorý to všetko spôsobil.“

S ramenom v sádre odchádza do Alžírska. Počas noviciátu u Bielych sestier má veľmi silný zážitok s malým Ježišom. Toto stretnutie ju premieňa a uschopňuje na dielo založenia novej rehole, ktoré ju ľudsky presahovalo. Rada hovorila:

SKUTOČNÝM
ZAKLADATEĽOM FRATERNITY
JE MALÝ JEŽIŠ.

Po zložení prvých sľubov začína podľa vzoru Karola Foucaulda život priateľstva blízko nomádom na Sahare. Láska, s akou sa približuje k tejto opovrhovanej menšine, vzbudzuje tiež lásku. Jej zdravotné problémy pominuli. Počas II.svetovej vojny riskuje život mnohými cestami po Európe,aby svojim amatérskym filmom o živote medzi kočovníkmi prinášala vieru, že láska je silnejšia ako smrť. Postupne sa ku nej pripájajú ženy túžiace po tomto spôsobe zasväteného života. /V súčasnosti žije okolo 1300 sestier zo 67 národností v 70 krajinách sveta/.

"Nebudem šťastná, kým na zemi nenájdem
ten najnepochopenejší a najpohŕdanejší kmeň
a toho najúbohejšieho človeka, aby som mu povedala:
„Pán Ježiš ťa miluje a vyzdvihol ťa až k sebe…
a ja prichádzam za tebou, aby si ma prijal za svojho brata a priateľa.“
/m.s.Magdaléna/

V roku 1946 dostáva poznanie, že život malých sestier sa nemôže limitovať len na Saharu, ale má svoje opodstatnenie všade, kde sa nachádzajú malí, opovrhovaní, alebo ľudia vzdialení od Boha. Precestuje celý svet, všade je citlivá na prítomnosť tých najbiednejších a uprostred nich necháva svoje malé sestry.

Počas celého života si zachováva veľkú lásku k Cirkvi. Keď sa v roku 1964 Fraternita stala kongregáciou pápežského práva, mohla uskutočniť svoju veľkú túžbu – umiestniť v Ríme generálnu fraternitu – akýsi „rodinný dom“ pre malé sestry prichádzajúce sem z celého sveta.

„Smieť zostať nepatrnými malými sestrami, ktoré môžu bývať, žiť a cestovať tak ako chudobní… ako aj Ježiš, ktorý nestratil nič zo svojej božskej dôstojnosti stanúc sa chudobným remeselníkom.“ /m.s.Mag./

Je veľmi vnímavá na všetko, čo sa týka nedostatku lásky, rozdelenia, hraníc. Preto od roku 1956 každý rok trávi niekoľko mesiacov v krajinách za tzv. železnou oponou: v bývalom Sovietskom zväze a Poľsku, pričom prechádza aj cez Československo. Všade nachádza vzťahy priateľstva i ženy túžiace žiť povolanie malej sestry.

Zomiera 6.novembra 1989 v Ríme. 10. novembra padá berlínsky múr.

Je to deň pohrebu tej, ktorá neznášala akýkoľvek múr, rozdelenie medzi ľuďmi. Náhoda?

Často opakovala:
JEŽIŠ JE PÁNOM NAD NEMOŽNÝM