Titulná stránka Kontemplácia

Kontemplácia

Ticho srdca, ktoré načúva… Boh toľko hovorí! Vo všetkom, čo je okolo nás, čo je v nás, čo je v druhých ľuďoch, č osa deje…

Ale je to ťažké, pretože najväčší hluk spôsobujeme my sami sebe. Rachoty myšlienok, plánov a predstáv, diskusie s neprítomnými druhými…

A potom sa bolestne pýtame: Pane, kde si? Prečo nič nehovoríš?

Kto má uši, nech počúva! (Mt 13,9)

Ľudia, rozjímajúci uprostred sveta, ktorí tvrdia, že ich kontemplatívny život sa môže rozvíjať uprostred zástupu, alebo na cestách rovnako dobre, ako v tichu kláštora, môžu priviesť do rozpakov tých, ktorí by chceli vyhradiť takýto život kláštornému prostrediu.

Je potrebné sa dívať na Ježiša, rozjímateľa, na Ježiša, počas jeho skrytého života v Betleheme a Nazarete, počas jeho verejného života, keď sa len na štyridsať dní uchýlil sám na púšť, ďaleko od davu, a prežil tridsaťtri rokov jednoducho uprostred svojich blízkych.

Je Bohom, to je pravda, ale vtelil sa, aby nám ukázal cestu. Človek, ktorý kráča v jeho stopách a chce ho napodobňovať, nemôže zablúdiť.